Mimoriadna plodnosť mu zabezpečuje prežitie. Pri premnožení (cca každé 3-4 roky) spôsobuje škody na úrode. Sprievodným znakom premnoženia (gradácie) je holožer tráv na poliach a popri cestách.

Vyskytuje sa na plochách bez drevín, na lúkach a poliach. Živí sa rastlinnou potravou (tráva, hľuzy, korene, semená rastlín). Pod zemou si vytvára zásoby. Na obranu pred nepriateľmi používa zuby a ostré pazúry. V pôde si vytvára hustú sieť chodbičiek so starostlivo vystlaným brlohom na odchov mláďat.

Samička máva 3 - 15 mláďat a to až 7 krát ročne. Gravidita trvá 3 týždne. Váži 14 až 50 g, zväčša okolo 20 g. Dosahuje dĺžku približne 9-12,5 cm. Chvost je dlhý asi 60 mm, zadná labka meria 20 mm a ucho 10 mm. Srsť má hnedú až sivohnedú farbu. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy pripadá až 3 000 jedincov. Tieto za mesiac spotrebujú viac ako 2 tony rastlín a 400 kg obilia. Hraboš žije v rodinách, je to spoločenský druh.

Prenáša viac ako 20 druhov ochorení. Veľmi škodí aj v záhradách. Hraboš obýva celú Európu okrem Anglicka, Škandinávie a časti Stredomoria. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú dravé vtáky (jastrabovité, sokolovité, sovy), ako aj krkavcovité, ďalej hranostaje, lasice, líška obyčajná, ako aj mačka domáca

Hraboš severský

Poznávacie znaky  Pomerne veľký hraboš s relatívne dlhým chvostom (váži 27-50 g, dĺžka tela 75-140 mm, dĺžka chvosta 30-70 mm, dĺžka zadného chodidla 18-22 mm). Vcelku je tmavo sivohnedý často s tmavším sfarbením cez prostriedok chrbta. Spodok tela má belavý. Málo hrabe, pretože chodby má obyčajne v ostricových trsoch. Veľmi dobre pláva a na kŕmnych stoličkách necháva kôpky požerkov.

Ekológia a biotop [

Krátkoveký druh. Rozmnožuje sa vo februári až v novembri. Samica rodí v upravenom hniezde 3-4 razy do roka 2-9 mláďat. Živí sa prevažne rastlinnou potravou. Jeho životným prostredím sú vlhké až mokré biotopy s hustým porastom vodných rastlín.

Hraboš snežný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

 

 

Hraboš snežný (Microtus nivalis)

Hraboš snežný (Microtus nivalis) je druh z čeľade hrabošovité.

Poznávacie znaky []

Pomerne veľký hraboš (váži 39-67 g, dĺžka tela 110-150 mm, dĺžka chvosta 50-70 mm, dĺžka zadného chodidla 19-23 mm), celý bledosivý s belavým spodkom tela, nohami a chvostom. Má pomerne hustú a dlhú srsť a aj na ústach nápadne dlhé hmatové chlpy. Je aktívny aj cez deň a málo plachý. Dobre lezie a skáče so zdvihnutým chvostom, vcelku pôsobí dojmom vysokonohého živočícha.

Ekológia a biotop Dožíva sa asi dva roky. Rozmnožuje sa 2-3 razy ročne, pričom samica rodí v upravenom suchom hniezde pod kameňmi po 5-6 mláďat. Živí sa rastlinnou potravou, najmä semenami, plodmi, menej už zelenými časťami rastlín. Jeho životným prostredím sú otvorené biotopy alpínskeho a subalpínskeho stupňa s dostatkom úkrytov medzi kameňmi. Pretože je aktívny aj v zime, sťahuje sa v jeseni do nižších alebo vhodnejších biotopov.

Hrabáč tatranský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

 

Hrabáč tatranský alebo staršie hrabáč vrchovský (lat. Pitymys tatricus) je druh z čeľade hrabošovité.

Poznávacie znaky Drobný vysokohorský hlodavec (váži 20-30 g, dĺžka tela 90-120 mm, dĺžka chvosta 30-50 mm, dĺžka zadného chodidla 15-19 mm) s krátkym chvostom, malými, zo srsti iba nepatrne vyčnievajúcimi a na konci riedko osrstenými ušami a nápadne malými očami (priemer asi 2 mm). Na chrbtovej strane je hnedohrdzavý, naspodku striebristobelavý. Chvostík je taktiež dvojfarebný.

Ekológia a biotop Krátkoveký druh, prispôsobený na život v podzemných chodbách. Samica rodí 3-4 razy do roka po 2-3 mláďatá. Živí sa najmä rastlinnou potravou, a to nielen zelenými časťami, ale aj olejnatými semenami alebo bobuľovitými plodmi prípadne hubami. Jeho životným prostredím sú otvorené miesta alpínskeho a subalpínskeho stupňa s dostatočne hrubou vrstvou humusu, v ktorom si vyrýva chodby často skryto vyúsťujúce pod kameňmi.

Výskyt a stav na Slovensku Zriedkavý druh v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier v nadmorskej výške 1 500-2 300 m. Početnosť populácie nie je známa.